Mágia v živote

Ako rozprávame rečou tela bez slov, o neverbálnej komunikácii sa dozvedáte na kurzoch komunikácie. Efektívnej, nenásilnej. Je o tom veľa kníh. 

Na mojom kurze (nazvala som ho "Hovor rečou tela") by som vám toho veľa chcela povedať o veciach, ktoré bežne unikajú pozornosti. O tom, ako intuitívne vieme, že niečo nie je v poriadku.

Vzdelávanie býva dynamické. Na niektoré pikantné informácie nie je čas. Preto ponúkam vám, zvedavým, doplnkové čítanie ako bonus k mojim kurzom.

Začínam cyklom o reči rúk.

Naši predkovia nemali toľko informácií o svete, ako my. Museli si pozorne všímať prírodu okolo seba. Zabezpečovala im obživu. Tvrdo pracovali, aby prežili. Postupne sa naučili vyrábať pomôcky, ktoré im zjednodušili prácu, vedeli všeličo vykúzliť. Vyrábali okrasné predmety, kreslili obrazy po stenách jaskýň. 

Čoraz jemnejšia práca rúk zušľachtila život.

Vo vývoji človeka nastal posun. 

Premýšľal už nielen o potrave, ale i o tom, čo s čím súvisí. 

Čo riadi tento svet? Aká sila?

Antropológovia si všimli, že symbol ruky v otázkach o bytí a kolobehu udalostí znázorňoval nejaké posolstvo alebo bol symbolom nejakého odkazu bohom.

Snáď najvýraznejší príklad použitia ruky ako symbolu moci a ochrany je možné vidieť na stenách hrobiek faraónov. Napríklad, otvorená ruka s roztiahnutými prstami zobrazovala lúče slnka za čias faraónov, ktorí vyznávali tento kult. 

A naopak, používanie ruky ako znaku božskej prítomnosti bolo zdokumentované už  nejaký čas pred narodením Mojžiša; od doby Etruskov a antiky. 

Štúdium ruky ako veda sa v druhej polovici 19. storočia stalo takmer mániou. 

Vychádzali nákladné a prepracované knihy. Vznikla celá veda, chirológia. 

Chirológia sústreďovala pozorovania predkov a pokúšala sa vysvetliť niektoré javy, spojené s tvarom rúk, farbou, pohybom ruky. 

Nestalo sa tak náhodou.

Celé 18. storočie bolo  totiž v znamení populárnej frenológie. Bola to v tom čase veda, ktorá dokazovala, že naše schopnosti majú niečo spoločné s lebkou, jej veľkosťou a že rôzne schopnosti sú umiestnené v rôznych častiach hlavy. (Odtiaľto pochádza aj známe: múdry človek – vysoké čelo.)

Ba i to, že črty tváre človeka odlišujú jeho individualitu.

Verilo sa, že aj druhy rúk a čiary na rukách patria k majiteľom určitých typov tvárí; a tak ako život a charakter jednotlivca je vidieť v jeho tvári, tak je jeho ruka aj indexom mysle. Verilo sa, že rozdiely v tvare, štruktúre a celkovom vzhľade rúk jednotlivcov sú také veľké ako v tvárach.

Od 16. storočia sa začalo rozvíjať učenie o neverbálnej komunikácii. 

V 20. storočí sa tým, ako sa jednotlivé emócie odrážajú na pohyboch tela a rúk zaujíma cela plejáda vedcov.

Chirológia sa zaslúžila o vznik daktyloskopie a kriminalistiky. Nemalý význam v tejto oblasti majú i poznatky o reči tela.

Ruky rozprávajú. Väčšinou si to neuvedomujeme.

Alebo naopak, šikovní ho vnímajú a vedia pohybmi rúk ovplyvniť naše myslenie a správanie. 

Nie je to nové poznanie. 

Mágovia a čarodejníci pracujú s rečou tela celé stáročia.

Reč tela mala odjakživa význam vo všetkých sférach, obchod nevynímajúc. Kedysi sa uzatvárali zmluvy podaním ruky.

Spôsob podania ruky pri uzatváraní obchodu sa učí dodnes.

„Ľaknutá ryba“, „zverák“...stretli ste sa s takým podaní ruky? Čo znamená?

V Ríme mali senátori a rétori už pred 2000 rokmi svoj vlastný gestikulačný slovník. 

Dokonca vznikal prekladateľský slovník. Veď, medzi gestami Ríma a Neapola bol veľký rozdiel. Taký veľký, že ich neznalosť viedla k veľkým nedorozumeniam.

Gestikulačný jazyk je dôležitý i dnes, v našom Miléniu. Nielen v divadle, pantomíme, ako kedysi v antickom Grécku, na dokreslenie komédie alebo tragédie.

Tragikomická situácia nastáva, ak sa nevieme dorozumieť i inej krajine ich rečou tela a rúk. Napriek tomu, že perfektne ovládame cudzí jazyk, ak urobíme neprijateľné gesto v inej kultúre, budeme potrebovať veľa slov, aby sme situáciu vysvetlili. Ak budeme mať ešte čas.

 Rukami sa vieme dorozumieť, ak nevieme jazyk. Vieme nimi vyjadriť neochotu rozprávať sa, hnev. Radosť, lásku i umiernenie, nadradenosť i podradenosť. 

Ruky majú aj svoj vlastný medzinárodne priznaný jazyk – posunkovú / znakovú reč, ktorou komunikujú ľudia nerozprávajúci a nepočujúci. 

Predstavte si, aký musí byť jednoduchý a zároveň vyjadriť zložitosť myšlienok!

Ľudia učia roboty jemnej práci, ktorú nie je schopná vykonávať ľudská ruka. 
Roboty vedia operovať človeka.
Vyrábať jemné detaily s rýchlosťou a presnosťou, s akou to ľudská ruka nedokáže.

I preto je poznanie súvislosti medzi myslením, cítením a prácou tela, čiastočne rúk, veľmi dôležité pre robotiku a vývoj technológií, ktoré môžu pomôcť ľuďom s postihnutím.
Alebo mu pomôcť zjednodušiť prácu.

Gestá rúk sa ocitli aj v piktogramatickom jazyku medzi smajlíkmi.

Ľudia dodnes veria chirológii.

Veria práci rúk chiropraktikov.

Veria i chiromantii. Veria, že osud človeka je napísaný na rukách. 

Vykladanie z rúk je obľúbené i v dobe počítačov. 

O reči rúk, o význame jednotlivých gest v dejinách a aj pikantné informácie s nimi spojené vám budem postupne prinášať v tomto blogu.

Či veríte v osud, čítaniu z rúk alebo v to, že život máme v svojich rukách zastavte sa občas na tejto stránke.

V budúcom príspevku si môžete prečítať o geste rockerov, nazývanom gestom satana.

Áno, je to "rohatý", gesto, na ktoré ste sa ma pýtali v Banskej Bystrici na školení.

A ak máte otázky, námety, pripomienky, napíšte mi. Ďakujem.
https://www.intu.sk/